Právě se nacházíte :    Úvod   |   Poďme sa vozit!!! alebo V kráľovstve hôr    
 















Poďme sa vozit!!! alebo V kráľovstve hôr


Text: Petko
Foto: Petko

Bezhraničná voľnosť na dvoch kolesách dotváraná grandióznou kulisou vysokých hôr, kruh správnych ľudí môže byť perfektným spôsobom ako ujsť na pár dní od každodenných stresov a starostí.. Krása tunajších hôr, fascinujúce výhľady, neopakovateľné čaro serpentín a horských priesmykov, to všetko tu na vás čaká sústredené na pomerne malom území.
Vitajte v Dolomitoch...!


Myšlienka prejazdiť Dolomity vo mne vzplanula už dávno. Na jej uskutočnenie bolo len treba nahovoriť priateľov, stanoviť vhodný termín a predovšetkým vydarené počasie, lebo to býva v horách naozaj vrtkavé. Dali sme sa dokopy šiesti: Dušan(VTR), Oťas(Fazer), Emil(TDM), náš priateľ z Moravy Dolby(Varadero) so svojou tandemistkou Jankou a ja (Varadero). Po určení termínu a zabezpečení ubytovania nám nezostávalo nič iné ako pozorne sledovať vývoj počasia. Mimochodom o ňom sme sa dozvedali nielen z internetu, ale aj od nášho“ vysunutého meteorológa „ priamo v Dolomitoch, ktorý tam odišiel za prácou.

Nadišiel dátum nášho výletu ( piatok 28.5.2004 ) a moja myšlienka naberala na skutočnosti. Kedže sme každý z iného kúta Slovenska, ale niektorí aj z blízkeho“ zahraničia“, tak sme sa pridávali postupne cestou. Smer sme vytýčili vrchnou vetvou po dialnici Viedeň-Salzburg-Bischofshofen. Počasie nám prialo kúsok za hranice a tesne pred Viedňou sme si už museli utesniť naše „telesné shránky“ pred vytrvalým dažďom. Pre neutíchajúci dážď sme na jednej z prestávok pozmenili náš pôvodný plán prísť do Dolomitov po legendárnej Hochalpenstrasse. Preto sme v Salzburgu pokračovali dialnicou smerom na Innsbruck. Cesta Nemeckom bola ešte zahalená dažďom, ale hneď ako sme v Brenner prekročili hranice s Talianskom, otvoril sa pre nás úplne iný svet.Po prechode mítnicou sme pokračovali platenou autostrádou údolím Sarntálskych álp smerom na Bolzáno. Kedže po celodennom daždi nám začalo počasie konečne priať, tak sme pri Sterzingu diaľnicu upustili. Odbočujeme na kvalitnú okresku (ako je tu inak zvykom) na Brixen. Cesta sa kľukatila úzkym údolím a kde i tu sa pred nami vynárali do slnka ponorené skalné masívy, čo v nás vyvolávalo hreivé pocity plné očakávania. Po prejazde centra južného Tirolska-Bolzána sme pokračovali širokou úrodnou nížinou posiatou ovocnými sadmi a vinicami na Trento, kde sme asi na polceste v Magré mali zabezpečené ubytovanie. Ubytovaní sme boli rodinnom dome, kde sme mali k dispozícii horné poschodie s kuchyňou, dvoma spálňami, kúpeľňou a garážou. Cena bola 10 EUR na osobu a môžem s istotou tvrdiť, že také niečo by som na Slovensku asi sotva našiel.

Ráno sme sa prebudili do nádherného slnečného rána a pri pohľade z balkóna na slnkom zaliate skalné steny obopínajúce údolie nám dávalo tušiť čo nás dnes čaká. Nedali sme dlho na seba čakať a vyrazili sme. Raňajky sme absolvovali cestou na jednom z miest s pekným výhľadom. Skôr ako sme sa vydali do srdca Dolomitov absolvovali sme nádhernú vyhliadku na skalný masív týčiaci sa nad Magré, kde nás čakal úžasný výhľad na celú nížinu dotváraný majestátnou kulisou dolomitických útvarov v pozadí. Po zjazde do údolia sme sa vydali smerom na Neumarkt, kde sme pri Ore odbočili na cestu č. 48 a kvalitným stúpaním vytesaným do kolmej steny brala sme pokračovali malebnou alpskou krajinou na Cavalese. Cavalese je smutne známe tragédiou z pred niekoľkých rokov(1998), keď americká stíhačka F16 pri nízkom lete preťala laná kabinkovej lanovky a v jej troskách prišlo o život 20 ľudí.To sme už preťali magickú hranicu skalného kráľovstva a tesne pred Predazzom sme si už mohli vybrať, odbočiť na neďaleký Passo di Rolle, alebo pokračovať dolinou. My sme zvolili možnosť druhú a pokračovali na Moenu. Zakrátko sme už nestačili otáčať hlavami za toľkou krásou rozprestierajúcou sa všade okolo nás. Ale pod masívom Rosengarten (3002m) sme už značne opantaní zosadli zo strojov a vychutnávali sladkú romantiku bohato servírovanú okolitou prírodou. Obďaleč sa už vypínajú gigantické kolmé bralá masívu Sella, čo v nás udržuje neustále napätie toho čo nás čaká a neminie. Masív Sella je známy svojim chýrnym okruhom tvoriaci sústavu niekoľkých na seba nadväzujúcich sediel a nespočetným množstvom magických serpentín kľukatiacich sa priamo na upätí mohutných kolmých stien. A už ocitáme priamo pod nim a pred nami stojí obzvlášt dráždivá etapa. Stúpame nahor, mohutné skalné previsy nám čnejú priamo nad hlavou. Radosť z jazdy garantovaná najvyššou úrovňou je prerušovaná výhľadmi, ktoré zastavujú dych. Dostávame sa na vrchol Sella Jochu do výšky (2244m), kde zosadáme z mašín. Relaxujeme a tankujeme novú energiu pri úžasných výhľadoch na Marmoládu a okolitú magickú panorámu. Mierne klesáme, aby sme mohli zase stúpať a vyblázniť sa v serpentínach na Grödner Joch (2121m). Na vrchole zastavujeme, parkovisko tu je zapratané ako na „ Veľkej cene“ a podľa hesla: „Dobrých motorkárov sa všade veľa zmestí..., ale zlí sa natlačia...“ sa tlačíme medzi ostatných... Zase niečo nové, čo zostane navždy vryté v našich spomienkach. Klesáme kvalitnými serpentínami popri strediskách zimných športov, prechádzame Corvarou a opäť stúpame do sedla Passo Campolungo (1875m). Po prejazde malebným vrcholom klesáme do mestečka Arabba, kde sa v miestnej reštaurácii zastavujeme na obed. Z Arabby pokračujeme kvalitnou cestou kľukatejúcou sa cez niekoľko osád v pásme lesa a stúpame zase nahor do sedla Passo Fedaia (2057m). Tu je okolitá príroda z prevažnej časti ukryta pod snehovou prikrývkou, čo nás nenecháva chladných a bláznime sa v snehu ako malé deti. Prechádzame okolo priehrady, ktorá je charakteristická vybudovaním priehradných múrov z obidvoch strán sedla. Tu sa nám naskytá trblietajúci sa svet snehu s očarujúcim výhľadom na majestátnu kráľovnú dolomitov Marmoládu (3343m), nazývanú tiež národným vrchom talianov. Passo Fedaia leží priamo pod jej ľadovcovým masívom. Po malej prestávke schádzame dolu do Canazei, kde sa napájame na cestu, ktorou sme ráno prichádzali. Uháňame dolu dolinou, pred nami sa vynárajú zákutia hôr, ktoré nám boli pri ceste sem odopreté. Týmto dávame bodku za dnešným dňom a vraciame sa späť do Magré. Magré sa nachádza na tunajšej vinnej ceste, takže sme sa o celodenné dojmy podelili pri dobrom vínku a pizzi v príjemnom prostredí tunajšej pizzérie.

Ráno nás čakalo nemilé prekvapenie v podobe predpovedaných búrok. Hoci sme sa prebudili do nádherného slnečného rána, predpoveď na poobedie a nasledujúce dni už hovorila o inom. Zasadol náš „krízový štáb“, ktorý sa uzniesol, že nebudeme riskovať to čo sme absolvovali po ceste sem, takže balíme, pobeháme čo sa dá a vraciame sa domov. Bolo to veru správne rozhodnutie. Náš „ meteorológ“ nás hneď v nasledujúci deň informoval o prietrži mračien... Po oboznámení sa s „ranným rozkazom“ nás čakal veru náročný deň. Do pásma dolomitov sa dostávame rovnako ako včera. V Predázzi odbočujeme na Penevéggio, prechádzame popri jazere Lago di Forte Buso a v pásme lesa stúpame“ tatranskou scenériou“ serpentínami na Passo di Rolle (1970m). Po výjdení z pásma lesa, nemým úžasom pozeráme na ostré hrebene masívu Palagruppe a jeho trojtisícovku Cimon di Pala (3185m). Po chvíli už zase klesáme späť do Penevéggia, kde odbočujeme smerom na Falcade. Stúpame do sedla Passo Valles (2033m) a popri vrchu Monte Predazzo (2276m) klesáme do mestečka Falcade. V Cencenighe odbočujeme na cestu č. 203, ktorá prechádza šarmantným údolím popod štít Monte Civetta (3220m). V Caprille odbočujeme na Selva di Cadore, kde stúpame do sedla Passo Staulanza (1773m). Tu sa nám naskytá úžasný pohľad na majestátny masív Monte Pelmo (3168m). Okamžite zastavujeme a robíme si malý picknick na jeho úpätí. Zostupujeme dolu a idylickou dolinou smerujeme do mestečka Forno di Zoldo, kde odbočujeme a uzučkými serpentínami stúpame na neveľké bočné sedlo Passo Cibiana (1530m). Vo Venas di Cadore sa napájame na širokú cestu č. 51 a „zrýchleným presunom“ smerujeme do olympíjskeho mestečka Cortína d´ Ampezzo. Cortina je utešené mestečko pôsobiace svojim svojráznym tirolským šarmom, ležiace pod mohutným masívom Tofane (3243m). V roku 1956 sa tu konali zimné olympíjske hry. Hoci nám nezostáva už veľa času a vžiadnom prípade si nechceme nechať újsť legendárne Drei Zinnen, tak začíname stúpať do nášho dnes posledného sedla Passo tre Croci (1814m). Po prejazde vrcholom sedla narážame na turistický autobus, ktorý sa nam v nepriehľadných lesných serpentínach nijako nedarí predbehnúť. Konečne zastavujeme pri jazere Lágo di Misurina. Okolie pôsobí trošku preľudnene, ale za to scenéria je vystrihnutá ako z rozprávky. Oddychujeme pri jazere a obzvlášť intenzívne si vychutnávame dnešné posledné romantické pasáže výhľadov na Monte Cristalo (3221m) a bočný pohľad na Drei Zinnen (2999m). Fotíme posledné zábery a hoci sa nám nijako nechce odísť, skáčeme do sediel a tiahlou dolinou opúšťame toto skalné kráľovstvo.

Nadišiel čas lúčenia a veľkolepá skalná opona tohto skvelého predstavenia v réžii matky prírody zostáva za nami. Nám neostáva nič iné ako poďakovať, a prisľúbiť : o rok zase dovidenia!

Naberáme kurz „domov“ a po spojnici Lienz-Villach- Grazz- Wien sa ocitáme na Slovensku. Domov prichádzame krátko po pólnoci, ale plný dojmov z tej krásy, ktorú sme mali tých pár dní pred očami.
A čo dodať? Vrele odporúčam!




  « Předchozí stránka
 
    
Copyright © 2002-2010 www.varadero.cz
Kontakt

Reklama:
Nejlevnější nákladní pneu najdete v e-shopu na adrese www.lkwpneu.cz.