|
Turecko, exotická krajina rozprestierajúca sa na dvoch kontinentoch, Európy a Ázie je horúcim lákadlom dobrodružnej výpravy.
Po niekoľkotýždňovom plánovaní a neodkladných prípravách nastal ten správny deň a vydávame sa prvú 850km dlhú etapu. Maďarskom prechádzame spôsobom, že keď sa nemusí nedáva sa dolu zo stupačky ani noha, je čoskoro za nami a onedlho v Nadlacku zahajujeme spanilú jazdu Rumunskom. Na posledných rumunských kilometroch nás sprevádza Dunaj a krajina okolo neho nadobúda nový nádych. V Drobete Turnu Severin prechádzame okolo dobre známej priehrady z čias školských lavíc-Železné vráta a nadišiel čas poobhliadnuť sa po nejakom nocľahu. Ráno riešime prvý problem. Milanov nosič kufrov odmietol nosiť kartón piva a tak sa vybral maródovať. Máme však sťastie a zlomený nosič nám v dielni vedľa cesty zavaria. Po príjazde do Calafatu 4hodiny hnijeme na colnici , kde čakáme na prievoz cez Dunaj do bulharského Vidinu. Po preplavení na druhú stranu a absolvovaní colnej kontroly smerujeme do hlavného mesta Sofie. Zlá kvalita asfaltu je kompenzovaná peknou prírodou. V letnej horúčave dorážame do rušnej metropole, z ktorej nie a nie nájsť cestu von. Konečne sme za mestom a diaľnicou sa približujeme ku hraniciam s Tureckom. Noc nás zastihla niekoľko kilometrov pred nimi, tak schádzame z cesty a za tmy hľadáme vhodné miesto na prenocovanie. Ráno sa prebúdzame na rinčanie zvoncov uprostred stáda pasúcich sa oviec.
Pred bránou orientu
Balíme veci a po niekoľkých kilometroch prichádzame na hranice s obrovskou colnicou s množstvom odbavujúcich pruhov , v pozadí s mešitou s dvomi minaretmi. V Edirne vymieňame peniaze a smerujeme na juh. Cesta prebieha v pohode až pokiaľ nás nezastavil uvítací výbor v rovnošate. S radosťou zastavujeme v domnení, že prehodíme niekoľko slov, zopár úsmevov a pokračujeme. Ale radosť netrvala dlho, policajt tvrdí, že sme prekročili rýchlosť. Dovolených 78!!! sme prekročili o 20km/h. Neviem, kde takú cifru vzal, ale nepomohlo žiadne vysvetlovanie ani úplatky a mastná odmena bola na svete(80 EUR). Vyskakujeme do sediel a s nohou na brzde sa snažím dodržať spomínaných 78... Vchádzame na poloostrov Gallipoli známeho to dejiska tvrdých bojov 1. svetovej vojny. Pokojná hladina Marmarského mora je nám príjemným osviežením v tomto horúcom letnom dni. Putujeme tyrkysovým pobrežím Dardanelskej úžiny a v Eceabate sa trajektom preplavujeme na ázijský kontinent. Na lodi prehodíme zopár slov s turkom z lepšej rodiny, ktorý si so svojim Banditom užíva dni voľna. Po vylodení v Cannakale naša cesta vedie k troskám legendárnej Tróje.
Pobrežie Egejského mora
Trója dýcha tajomnou atmosférou a dáva nám tušiť čo sa tu kedysi odohralo. Vo veľkom počte rujín tu možno zazrieť pozostatky mestských hradieb, divadla či repliku povestného trójskeho koňa. Cesta kľukatejúca sa pobrežím ponúka prekrásne výhľady na belasú morskú hladinu. Nocujeme v tichej zátoke a ráno ticho vymieňame za ruch tretieho najvačšieho mesta v krajine Izmiru. Pri prejazde tureckých miest v prvom rade musí fungovať klaxón. V týchto končinách všeobecne platí, že sa trúbi vždy a všade a vo všetkých situaciách, takže v prvom momente neviete, či vás zdravia, alebo zostreľujú z cesty. Diaľnicou sa dostávame k Selčuku , odkiaľ mierime k antickému mestu Efez. Aj keď je prevažná časť mesta v troskách, stále tu zostalo veľa ulíc a budov, ktoré dodávajú mestu pôvodný obraz .Najvačšou dominantou Efezu je nesporne knihovna Celzus a divadlo s 25 000 miestami vytesaných do skaly. Milovníci antiky si na celom pobreží Egejského mora prídu na svoje. Opúšťame pobrežie a úrodnou nížinou popri rieke Menberes smerujeme do vnútrozemia. Cestu lemujú plantáže a sady s dozrievajúcim ovocím, ktoré láka zoskočiť zo sedla a občerstviť sa jeho sladkou dužinou. Zaujímavý je systém závlah, pozostávajúcich z nekonečne dlhých kamenných kanálov, z ktorých je voda priamo privádzaná do riadkov medzi pestované plodiny. V diaľke na horizonte sa čosi belie, čo odpútáva našu pozornosť. Pamukalle, travertínový kopec neustále obmývaný termálnymi prameňmi, ktorých minerály vytvárajú jazierka s oslnivo kryštáľovou vodou. Po príjemnom čvachtaní v jazierkach si prenajímame izbu v penzione s bazénom a vodou priamo z prameňou. Ráno prechádzame mestom Denizli, z ktorého stúpame do hôr. Cestou sa naskytujú nádherné výhľady na okolité hory a meniacu sa krajinu.
Na pobreží Stredozemného mora
Blížime sa k pobrežiu Stredozemného mora a asi 30km od Antalye odbočujeme do národného parku, kde vysoko v horách navštevujeme 3000 rokov staré mesto Termessos. Toto miesto nie je veľmi navštevované turistami, tak sa pri potulkách po jeho ruinách, ktoré sú roztrúsené v hustom poraste cítime ako jeho objavitelia. Z Antalye smerujeme pobrežím asi 80km na juh , kde navštevujeme tajomné večné plamene zvané Chimaera. Horenie, ktoré je spôsobené metánom unikajúcim spod zemského povrchu, vytvára večer pozoruhodnú atmosféru. Nocujeme v kempe priamo na pláži, kde stretávame Josupa majiteľa požičovne motoriek Moto Kaya v Kemeri , ktorý nás na druhý deň pozýva k sebe na návštevu. Trávime u neho celý deň a dozvedáme sa, že je organizátorom enduro-túr v pohorí Kačkar. Vraciame sa pobrežím spať smerom na Antályu. Slnko hreje, voda láka a prišiel čas okúsiť pláže tureckej riviery. Nemám rád preplnené pláže, kde ľudia ležia hlava na hlave, tak vyberám miesto na jednom z útesov popri ceste. Po príjemnom zvlažení a zistení, že nás okradli, nám bolo ešte viacej horúco ako pred tým. Mne chýbali nohavice, Milanovi plecniak a nové tenisky.
Za mestom Manavgat odbočujeme do vnútrozemia a stúpame do hôr. Tábor budujeme pri ohníčku na streche opustenej vojenskej pozorovateľne vysoko v horách. Ráno sa prebúdzame za nádherného východu slnka s výhľadom na celú okolitú krajinu. Úzkou horskou cestou plnou serpentín, s nohami na padacích rámoch a so svorkou zúriacich ovčiarských psov za chrbtom upaľujeme ozlomkrky na hlavnú. Blížime sa ku Beysehírskemu jazeru s neskutočne modrou hladinou v ostrom kontraste s bilelymi vrcholkami 3000m vysokých hôr. Prichádzame do srdca Anatólie a po rozpálenom asfalte nekonečnou rovinou jazera Tuz smerujeme do Cappadokie. Zaspávam za riadidlami a tak v záujme dlhšieho zotrvania na tomto svete radšej zastavujeme pri jednej zo studní, kde v príjemnom tieni osamelého stromu hodinku driememe.
V tajomnej Cappadokii
Príjazd do tajomnej Cappadokie je pre nás veľkou úľavou. Erózia pôsobiaca tisícročia sformovala z tejto vulkanickej oblasti krajinu neuveriteľných tvarov. V makkej sopečnej skale bizarných tvarov našli útočisko prví kresťania, ktorí v nej budovali rozsiahle podzemné komplexy príbytkov a chrámov. V dedinke Selime narážame na mladých turkov, ktorí nás za malú úplatu sprevádzajú po tunajších podzemných chodbách. Večer trávime v tunajšej krčme, kde okrem čaju a spoločenských hier nič iné nedostať. Načierame do našich skrytých rezerv a ohnivým mokom z domova pálime hrdlá našich moslimských sprievodcov. Všehomúci Alah sa musel veru veľmi hnevať, keď v šiirokých radoch pri rannej modlidbe chýbali naši priatelia. V nasledujúci deň navštevujeme podzemné chrámy byzantských mníchov v prekrásnom kaňone Ihlara. Ďalšou našou zastávkou je najvačsie nálezisko podzemných miest Göreme. Tu je krajina celá tvorená skalnými formáciami zo sopečnej horniny. Smerujeme ďalej na východ, prechádzame mestom Kayseri, ktoré sa rozprestiera pod snehom pokrytým vyhasnutým vulkánom Mt.Erciyes (2215m).
V divokom Kurdistane
Prekračujeme hranice východného Turecka a je zaujímavé pozorovať ako sa krajina s pribúdajúcimi kilometrami mení. V Malatyi sa krajina opäť dvíha a uprostred marhuľových sadov sa pred nami zjaví moderné mesto, ktoré sa až na tradičný turecký kolorit od európskeho mesta takmer nelíši.
Naša cesta tentoraz vedie na horu Nemrut Dagi v pohorí Antitaurus v juhovýchodnej Anatólii. Na vrchole tejto 2200m vysokej hory sa nachádza jedna z najúžasnejších pamiatok v Turecku, hrobka kráľa Antiocha so svojími dva metre vysokými kamennými hlavami bohov. Cesta na vrchol je úžasná a cestou veziem kurda do osady na úpätí hory. Z vrcholu sa naskytá úžasný výhľad na okolitú krajinu a belasé kontúry bájneho Eufratu. Dosiahli sme najvýchodnejší bod našej výpravy a obraciame kone. Ráno smerujeme na obhliadku mamutej vodnej elektrárne postavenej na Eufrate nesúcej meno otca vlasti Atatürka. Priehrada vytvára obrovské jazero a tak sa pri ceste spat ovlažujeme v jej vodách. Smerujeme na sever a v meste Sivas to stáčame na západ. Po jednej z divokých noci sa prebúdzam obsypaný vyrážkami, ktorých sa zbavujeml až po dvojmesačnej kúre pólkilovým balením masti mojej kožnej lekárky. Cesta do Ankary je jednotvárna a bez vačších problémov prechádzame aj týmto hlavným mestom. Pokračujeme ku Čiernomorskému pobrežiu, kde si v jednom z letovísk užívame posledné bezstarostné dni v tejto krajine. Nasledujúci deň prechádzame Istanbulom a mostom ponad Bosporský prieliv vchádzame do Európy. Náš trojtýždňový výlet sa pomaly blíži ku koncu a tak hurá domov.
|
|
